Ilja Zeljenka

hudobný skladateľ

Ilja Zeljenka (21. december 1932 – 13. júl 2007)

Počas gymnaziálnych štúdií chodil súkromne na hodiny harmónie a kontrapunktu ku skladateľovi Jánovi Zimmerovi a na hodiny klavíra k Rudolfovi Macudzińskému. Na VŠMU absolvoval kompozíciu u Jána Cikkera (1956).

Pôsobil ako dramaturg Slovenskej filharmónie (1957 – 1961), dramaturg a lektor v Československom rozhlase v Bratislave (1961 – 1968), externý pedagóg kompozície na VŠMU v Bratislave (1985 – 1996). Spolupracoval aj so zvukovým pracoviskom Československej televízie v Bratislave a neskôr i s Experimentálnym štúdiom Československého rozhlasu v Bratislave. Bol predsedom skladateľskej sekcie Zväzu slovenských sklada-teľov (1968 – 1969). V roku 1972 ho vylúčili zo Zväzu slovenských skladateľov. Ďalej pracoval ako dramaturg festivalu Nová slovenská hudba (1987 – 1989), bol predsedom Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA, 1988 – 1989), predsedom Slovenskej hudobnej únie a prezidentom Medzinárodného hudobného festivalu Melos-Étos.

Zeljenka patrí k najvýznamnejším slovenským hudobným osobnostiam druhej polovice 20. storočia. Je autorom opier, orchestrálnych a komorných diel, scénickej, filmovej a inej hudby (napr. k filmom Drak sa vracia, Slnko v sieti, Dolina, Panna zázračnica). Stál pri zrode slovenskej elektroakustickej hudby. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa viac zameriaval na tvorbu pre ľudové súbory, napr. pre zbor Lúčnice. Napísal hudbu k baletom Hrdina (v rámci baletného triptychu Čas človeka), Kvarteto pre jedného, skladbu Musica slovaca na ľudové motívy z Čičmian a Dolného Vadičova, Zaklínadlá pre zbor a orchester na vlastný latinský text, Metamorfózy XV pre komorný súbor a recitátora na latinský text Ovídia, kantátu Oświęcim či skladbu pre recitátora, miešaný zbor a orchester Slovo.