Ján Cikker
Ján Cikker (29. júl 1911 – 21. december 1989)
Základy hudobného vzdelania získal od svojej matky Márie Psotkovej a od Viliama Figuša-Bystrého. Je absolventom Pražského konzervatória (1935, kompozícia – Jaroslav Křička, dirigovanie – Pavel Dědeček, hra na organe – Bedřich Antonín Wiedermann, hra na klavíri – Růžena Kurzová), Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (dirigovanie – Felix von Weingartner, 1937) a Majstrovskej školy pražského konzervatória (kompozícia – Vítězslav Novák, 1939).
Od roku 1939 pôsobil v Bratislave, najprv ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu v Bratislave (hudobná teória, 1939 – 1951), neskôr ako dramaturg Opery SND (1945 – 1948) a potom ako profesor kompozície na VŠMU (1951 – 1973). Komponovaniu sa venoval už od gymnaziálnych čias (skladby pre klavír a sláčikové nástroje), začiatkom štyridsiatych rokov zložil viacero orchestrálnych a vokálno-symfonických skladieb. Venoval sa najmä opernej tvorbe (Juro Jánošík, Beg Bajazid, Vzkriesenie), ale aj baletu (Keď srdiečko pobolieva, Vojak a matka). Zložil trilógiu symfonických básní O živote, oratórium Óda na radosť a piesňový cyklus O mamičke. Bol autorom hudby pre Lúčnicu, SĽUK a Vojenský umelecký súbor kapitána Jána Nálepku v Bratislave.
