Juraj Kubánka
Juraj Kubánka (1928 - 2021)
Absolvent VŠMU, vyštudoval choreografiu (pedagogické vedenie Robert Braun, Jan Reimoser, 1957). Pochádzal z učiteľskej rodiny, výrazne ho ovplyvnila matka Bronislava, nestorka folklórneho hnutia, zakladateľka detského súboru v Liptovských Sliačoch. Lekárska fakulta UK v Bratislave, kam ho prijali v roku 1947, sa preňho stala len prechodnou stanicou. Počas štúdia založil v roku 1948 skupinu odzemkárov, ktorá sa v roku 1949 stala súčasťou Národopisnej skupiny VR SSM, v roku 1950 premenovanej na Lúčnicu.
V októbri 1949 prešiel do SĽUK-u. Štúdium na VŠMU absolvoval záverečnou prácou Povesť o Jánošíkovi a hôrnych chlapcoch (1957). V SĽUK-u pôsobil až do odchodu do dôchodku (31. 12. 1993) ako tanečník, choreograf a umelecký vedúci. Od roku 1971 pôsobil súčasne ako choreograf v Štátnom súbore pre srbskú ľudovú kultúru (SLA) v Budyšíne (NDR), ktorý pod jeho vedením dosiahol vysokú umeleckú úroveň.
Naštudoval okolo 250 menších, väčších i celovečerných tanečných diel. Najdlhšie spolupracoval so SĽUK-om, ale pevné puto ho spájalo aj so spomínaným lužickosrbským súborom SLA, ďalej s poľským štátnym súborom Śląsk, na domácej pôde s Lúčnicou, Poddukelským umeleckým ľudovým súborom (PUĽS), zameraným na hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov, Československým štátnym súborom piesní a tancov (ČSSPaT) a folklórnymi súbormi Ekonóm, Gymnik, Liptov, Rozsutec a Urpín.
Neodmysliteľnou súčasťou jeho choreografickej tvorby bola spolupráca s médiami a divadlami: s filmovým štúdiom na Kolibe (hraný film Rodná zem – Myjavský tanec, Cepíkový tanec, Východoslovenský tanec, 1953; filmová adaptácia opery Jána Cikkera Juro Jánošík – tanečná časť, 1987, pre ČST Bratislava), s Československou televíziou Bratislava (Tanečné miniatúry, Harmonia pastoralis), so Slovenským národným divadlom (Krútňava, 1952), so Štátnym divadlom a Divadlom Romathan v Košiciach, s Divadlom bratov Mrštíkovcov v Brne. Prispel aj do prvého programu Laterny magiky. Zo zahraničných aktivít sú najvýznamnejšie jeho tvorivé počiny v nemeckých súboroch: vo vojenskom súbore Erich Wienert Ensemble v Berliner Tanzensemble (Zábava s celtou, Dolnosrbský dievčenský tanec a i.) a v Nemecko-srbskom divadle v Budyšíne (muzikál Krabat).
V roku 1966 mu udelili titul zaslúžilý umelec, v roku 2008 mu bolo prepožičané štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 2018 mu udelili Cenu ministerky kultúry SR za celoživotné umelecké pôsobenie a výrazný podiel na rozvoji slovenských profesionálnych folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica, osobitne za výnimočnú choreografickú tvorbu s nezameniteľným rukopisom.
