Ladislav Burlas

Ladislav Burlas (3. apríl 1927 - 11. február 2024)

Už ako šesťročný sa začal učiť hrať na husliach, neskôr aj na klavíri. V orchestri Cirkevného spolku v Trnave pod vedením Mikuláša Schneidra-Trnavského hrával druhé, neskôr aj prvé husle a jeho učiteľ mu poskytol základy harmónie a kontrapunktu. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vyštudoval estetiku a hudobnú vedu (1951), súčasne navštevoval Konzervatórium v Bratislave a potom VŠMU (1955, kompozícia u Alexandra Moyzesa). V roku 1951 nastúpil do Ústavu hudobnej vedy SAV. Pôsobil tam v rokoch 1951 až 1955 a 1961 až 1990, najprv ako vedecký pracovník a v rokoch 1964 až 1974 ako riaditeľ. SAV vtedy prešla reorganizáciou, vznikol Umenovedný ústav a Ladislav Burlas sa stal riaditeľom sekcie hudobnej vedy. Vyučoval na viacerých vysokých školách a univerzitách. Prednášal dejiny hudby a hudobnú teóriu na Filozofickej fakulte UK, na Pedagogickej fakulte v Nitre, na VŠMU v Bratislave a v rokoch 1997 až 2001 na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Od roku 1997 učil kompozíciu na Fakulte múzických umení AU v Banskej Bystrici, v rokoch 2001 až 2005 bol jej dekanom.

Významná je jeho organizátorská činnosť. Bol predsedom Zväzu slovenských skladateľov (1983 – 1989) a začiatkom prvej dekády 21. storočia predsedom organizačného výboru Bratislavských hudobných slávností (BHS). Písal hudbu pre SĽUK aj Lúčnicu (napr. Svadobné spevy z Horehronia). Je autorom orchestrálnej úpravy štátnej hymny Slovenskej republiky (skica Alexander Moyzes), ktorá prvý raz zaznela v deň vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993.

Za svoju činnosť získal viacero významných ocenení; v roku 1987 mu udelili Striebornú medailu SAV, v roku 2007 Pribinov kríž II. triedy a v roku 2017 Cenu ministerky kultúry za celoživotné aktívne pôsobenie v oblasti slovenskej hudobnej kultúry. 

Jeho manželka Soňa Burlasová je etnomuzikologička, synovia Martin Burlas a Ivan Burlas sú hudobní skladatelia.