Miroslav Šmíd

Miroslav Šmíd (1932 – 2006)

Vyštudoval orchestrálne a operné dirigovanie (1965, pedagógovia Václav Talich, Ľudovít Rajter, Ladislav Holoubek, Tibor Frešo) na VŠMU. Už počas štúdií dirigoval Vysokoškolský umelecký súbor (1952), ktorý viedol Zdenko Mikula. Nadobudnuté poznatky zúročil na poste dirigenta a umeleckého vedúceho orchestra umeleckého súboru Lúčnica (1953 – 1977, 1980 – 1990), kde pôsobil v úzkej spolupráci so Štefanom Nosáľom, Štefanom Klimom a Svetozárom Stračinom. Postupne vytváral základný repertoár súboru. V premiére tu uviedol viac ako 400 diel slovenských skladateľov, vyše 50 skladieb českých autorov a vytvoril množstvo nahrávok.

Činný bol aj ako skladateľ a upravovateľ, väčšinu kompozícií vytvoril práve pre Lúčnicu. Jeho 35-ročné pôsobenie v Lúčnici je obdobím nielen formovania tvorivého a interpretačného profilu súboru, ale aj prehlbovania orchestrálnej praxe veľkého počtu hudobníkov a spevákov, ktorí sú dnes členmi profesionálnych umeleckých telies na Slovensku i v zahraničí. V roku 1974 prijal miesto šéfdirigenta a umeleckého šéfa Štátnej opery v Banskej Bystrici, kde naštudoval vyše 60 titulov opernej, baletnej a muzikálovej tvorby. Na jej čele pôsobil s prerušením v dvoch etapách až do roku 1988. Ako šéfdirigent tu pôsobil do roku 1990.

Vo svojich operných začiatkoch pracoval so zakladateľskou sólistickou generáciou divadla (Dagmar Rohová, Štefan Babjak, Andrej Bystran), s pevnou, dlhoroč-nou tenorovou oporou v Jánovi Zemkovi, no otváral aj veľké príležitosti pre nástup mladších ročníkov, napríklad sopranistiek Márie Murgašovej, Boženy Fresserovej, Sone Kassayovej-Váradiovej, Anny Kľukovej, Lilly Izsófovej, Oľgy Hromadovej, Aleny Dvorskej (Hodálovej) a Ľubice Orgonášovej (ktorá neskôr dobyla svetové javis-ká), mezzosopranistiek Oľgy Tichej a Tamary Brummerovej, barytonistov Milana Schenka, Jaroslava Kosca, Martina Babjaka, basistu Mikuláša Doboša a mnohých ďalších.

Po odchode z Lúčnice sa v roku 1989 stal šéfdirigentom SĽUK-u, od roku 1993 pôsobil ako riaditeľ Ochranného združenia interpretov Slovenska (OZIS). Od roku 1995 viedol Orchester mladých Základnej umeleckej školy Ľudovíta Rajtera v Bratislave, s ktorým dosahoval vynikajúce výsledky, koncertoval na domácich aj zahraničných pódiách a dokázal, že je dirigent pedagóg. S Lúčnicou zostal v kontakte a uvádzal koncerty s jej speváckym zborom. Zároveň spolupracoval s mužskou speváckou skupinou Rodokmeň, zloženou z bývalých členov Lúčnice a Techniku, pre ktorú vytvoril viacero úprav folklórnych piesní.