Lúčnicu si vďaka slovenskej populárnej hudbe ľudia najčastejšie spájajú s mladými tanečnicami vo farebných krojoch. O Štefanovi Nosáľovi síce Elán nenapísal žiadnu pesničku, ak by ste sa však opýtali odborníkov a znalcov, kto je za úspechom tohto umeleckého súboru, pravdepodobne by všetci odpovedali rovnako. Vyslovili by jeho meno.
70 rokov s Nosáľom
Lúčnica vznikla krátko po vojne, v roku 1948. Jej pôvodný názov bol Národopisná skupina Živeny. Už o rok neskôr do nej nastúpil mladý tanečník Štefan Nosáľ, ktorý sa stal členom mužskej skupiny Odzemkári.
„Keď som v roku 1949 prišiel do Lúčnice, prekvapilo ma, že vo veľkom meste, ako je Bratislava, existuje súbor, ktorý tak čisto interpretuje ľudový tanec. Dojalo ma to a povedal som si, že skúsim s chlapčenskou skupinou urobiť tanec,“ povedal Nosáľ v rozhovore pre denník Pravda.
Ako tanečník však v Lúčnici nepôsobil dlho, keďže už v roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa. V tejto pozícii pôsobil takmer 70 rokov, čo odborníci i široká verejnosť považujú za svetový unikát.
Lúčnica vďaka Nosáľovi získala jedinečný štýl, ktorý ju odlišoval od ostatných súborov. „Lúčnica, slovenský tanečný súbor z Bratislavy, je absolútna prvá trieda. (…) Štefan Nosáľ, umelecký vedúci a choreograf, scénicky spracoval tance s odvážnymi variáciami a náhlymi zmenami tempa, odlišné od jednotvárnych kreácií, typické pre všetky ostatné súbory z bývalého východného bloku,“ uviedla po newyorskom vystúpení v The New York Times rešpektovaná tanečná kritička Anna Kisselgoffová.
Jeho pôsobenie v Lúčnici sa skončilo v roku 2017, keď ako 90-ročný zomrel.
Nosáľ na Východnej
Vidieť všetky diela, ktoré Štefan Nosáľ vytvoril, je dnes prakticky nemožné. Na tohtoročnom festivale Východná však budú mať diváci jedinečnú možnosť pozrieť si to najlepšie z jeho tvorby.
Lúčnica na festivale vystúpi s programom Z tvorby prof. Štefana Nosáľa. Návštevníci sa tak počas takmer dvojhodinového vystúpenia ocitnú na podpolianskej svadbe, medzi dievčatami pri trepaní ľanu a pestovaní maku, zoznámia sa s fígľami mladých mužov pri starodávnom spôsobe mlátenia obilia alebo sa budú môcť zabaviť pri fľaškových hrách zo Zemplína.
Lúčnica už vystupovala takmer všade. V Mexiku, Turecku, Indonézii, na Taiwane či v Jordánsku. Ako sa však spieva v pesničke spomenutej v úvode, stretnutia s Lúčnicou sú najlepšie „tam, kde je to vhodné, priamo vo Východnej“.
